Brusel/Bratislava
9. mája (TASR) - Dňom Európy, ktorý pripadá na 9. mája, sa pripomína
Schumanova deklarácia, ktorá odštartovala modernú európsku integráciu a
viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ). Deň Európy sa oficiálne
pripomína od roku 1985 a stal sa jedným zo symbolov EÚ, akými sú vlajka
EÚ, jej hymna či motto, ktoré znie "Zjednotení v rozmanitosti".
Základy európskej integrácie položil 9. mája 1950 vtedajší francúzsky
minister zahraničných vecí Robert Schuman, keď v Paríži v prejave
navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe, ktorá by zabránila
vojnám medzi európskymi národmi. Pri jeho koncipovaní mu význame pomohol
poradca i priateľ Jean Monnet.
V prejave navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele
pod jeden najvyšší orgán. Ten mal byť otvorený aj pre ďalšie európske
krajiny. Ich spolupráca mala prebiehať tak, aby sa medzi európskymi
krajinami vytvorili spoločné záujmy, ktoré by postupne viedli k
politickej integrácii, základnému predpokladu upokojenia vzájomných
vzťahov po druhej svetovej vojne.
"Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu.
Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr
vytvoria pocit vzájomnej solidarity. Spojenie európskych národov
vyžaduje elimináciu dlhotrvajúceho nepriateľstva Francúzska a Nemecka," uviedol Schuman v prejave.
Na jeho návrh kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká
spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko a 18.
apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu. Do platnosti vstúpila 23. júla
1952 a vzniklo tak Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).
Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín neochablo a sústredil
sa na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955
sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým
predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Pri odchode z úradu mu parlament pridelil titul "otec Európy".
Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. mája 1957, keď v Ríme
predstavitelia Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemeckej
spolkovej republiky a Talianska podpísali zmluvy, na základe ktorých
vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo
atómovej energie.
K zakladajúcim členom sa pripojili postupne ďalšie štáty - v roku 1973
Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986
Portugalsko a Španielsko. V roku 1990 aj dnes už bývalá Nemecká
demokratická republika (NDR).
Po 1. novembri 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva
(podpísaná 7. februára 1992) a európska integrácia sa tak posunula do
podoby EÚ.
V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko a Rakúsko, v roku 2004
Cyprus, Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko,
Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a
Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko.
Vstupom do EÚ sa krajiny zaviazali rešpektovať jej mierové ciele,
sociálny pokrok, ekonomický rozvoj a solidaritu, ako sa to uvádza v
Schumanovej deklarácii o naplnení dávneho sna - zjednotenia európskeho
kontinentu.
Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 o vystúpení z
EÚ rozhodli o tzv. brexite. Po viacročných rokovaniach sa rozhodnutie
občanov Spojeného kráľovstva o vystúpení z EÚ naplnilo 31. januára 2020.
0